February 2012

Dream

24. february 2012 at 19:09 | Snowy |  Written
There's hole in my heart,
filled with dreams,
but they're just like air,
not fill it really

So, if you think you have something more,
give it to me,
and I will be compelete.

Make my dreams come true,
don't kill hope in me,
please make me trust,
I' m not silly.

Para- para, paradise

21. february 2012 at 15:56 | Snowy |  Images and ideas
You say that you love rain, but you open your umbrella when it rains.
You say that you love the sun, but you find a shadow spot when the sun shines.
You say that you love the wind, but you close your windows when wind blows.
This is why I am afraid, you say that you love me too.

Nenávidím sa za to aká som zábudlivá. Zbrklá. Impulzívna. Melancholická. Mám z toho sakra veľa problémov. Neviem fakt čo mám na to napísať. Najlepšie sa naozaj učí na vlastných chybách. A ak tie kľúče nenájdem tak sa fakticky zabijem.

Vonuku vonia jarný vzduch, svieti slniečko, vtáčiky čvirikajú, všetko sa topí. Úžasná zima. Plná čľapkanice a rizika že vám na hlavu padne nádherne ostrý cencúľ alebo dokonale premočený kus snehu. Krása.

Začala som háčkovať. Je to úžasné na odreagovanie a naozaj aj úžasne jednoduché. Stačí si pozrieť návody na youtube - crochet, klúpiť si vlny a uháčkovať si hocičo čo budete chcieť a nebyť zviazaní len ponukou v ochodoch.

Nuž nemyslím si že vám tento článok veľa povedal, prikladám ešte nádherné a inšpirujúce obrázky z we♥it:




I am selfish. I am brave.

14. february 2012 at 20:56 | Snowy |  Images and ideas
Neviem čo sem napísať fakt neviem. Žeby nejaké recenzie kníh? Alebo začnem zverejňovať obrázky z weheartit čo ma inšpirovali? O obľúbených hercoch alebo spevákoch? Alebo vari Tému týždňa - Co by se stalo, kdyby... WTF? Viac mojich "klasických" - myšlienkových, vykecávacích článkov? Píšte. Fakt neviem čo sem písať a potrebujem nejký ten impulz :).

No, moha by som začať tým ako beží život. Nuž mohla by som citovať Divergenciu (o nej nižšie) - Too much and nothing at all. Prídem si akoby som toho mala veľa, ale v podstate som nič neurobila. Som lenivá robiť aj normálne veci, a unavená aj keď nič nerobím. Vonku je už iba mínus sedem, takže tropické teploty, aspoň sa už nemusím obliekať ako cibuľa. Ale zas, ak nebudeme mať na lyžiarskom - 12. marca sneh, tak to bude fakt úžasné. zistila som že nie som cholerik, ale melancholik, pretože som nenapraviteľný introvert a mám pocit že ma to začína rozožierať zvnútra (divné prirovnanie). Každopádne by ľudia v mojej blízskosti nemai hovoriť slová puberta a vyrástla, lebo za seba neručím. Takisto je veľmi nebezpečné byť svojim názorom len malinko odchýlený od môjho.


Okrem toho som rozmýšľala že sem napíšem nejaké tie recenzie, a že začnem čítať knihy v angličtine. Má to dve výhody, budem si trénovať angličtinu, a určite je lepšie čítať si knihu od autora, ako pozmenenú prekladateľom. V AJ prečítala:
- Matched, ktoré nedávno vyšlo aj v slovenčine - Dokonalý pár, IKAR. a to že to bola moja prvá kniha v AJ mi nerobila príliš problémy, akurát sa ťažšie vciťuje do deja keď sa pozeráte do slovníka, inak nádherná, poetická kniha - dystópia (budúcnosť = zvrátená spoločnosť, opak utópie)

- Across the universe ktorá tiež už vyšla v slovenčine - Naprič vesmírom, IKAR, pravdupovediac, od SK verzie ma odradil preklad, ale teraz všade píšu že je perfektný takže holt, prvý dojem zlyhal. Ale je to naozaj výborná kniha, sci-fi - ale tké ľahké, žiadne šialené výrazy a štýl, proste vesmírna loď, jedno dievča, ktoré niekdo rozmrazil a vrah ktorý rozmrazuje prepravovaných ľudí - a tým ich zabíja. Aj napriek tomu že som niečomu občas nechápala mala tá kniha perfektné zvraty a bola premyslená. Odporučam.

Chystám sa na Insurgent - vyjde v máji, pokračovanie Divergencie, ktorú som už stihla (jedným dychom) prečítať. V slovenčine vyjde v decembri, to čakanie by ma zabilo. Really. (inak pozrite si tú obálku - tú OBÁLKU - už len to je dôvod mať ju doma :D)

Aké máte skúsenosti s čítním v AJ? Čo odporúčate?

vašaanglická Snowy

Kroniky temného dávnoveku

9. february 2012 at 20:17 | Snowy |  Read
Pravdupovediac, k tomuto som sa dokopávala dlho. Ale nakoniec po nadšenej reakcii kamarátky som neodolala. A ľutujem. Strašne ľutujem že som si to neprečítala skôr.


Severná Európa pred 6000 rokmi. Obrovský Les obývaný lesnými klanmi, rozličnými zvieratami, démonmi a plný prísnych pravidiel a rovnováhy medzi jeho obyvateľmi. Démon uväznený v tele obrovského medveďa. A 12-ročný chlapec s množstvom tajomstiev....
Torak sa po náhlej smrti otca ocitá sám, zranený a na úteku pred obrovským medveďom. Nachádza osamotené vlčie mláďa taktiež náhle samo po smrti jeho svorky. Tak začnú spoločne putovať aby splnili posledne prianie jeho otca, odkrývajúc po kúskoch Torakovu minulosť ale aj budúcnosť. Nádherný príbeh o putovaní prehistorickým svetom, spoznávnie rôznych jeho obyvateľov a zákutí ale aj nebezpečenstiev.

Ten svet. Ten úžasný, autentický a originálny svet. Zelené vetvičky neporušeného Lesa, čistá bieloba snežných plání, nekonečne modré more, zahmlené vrcholky hôr, tak úžasne opísané, že vy STE v tom svete, počujete každé zaprašťanie vetvičky, každý šuchot trávy. Nemusia to byť lietajúce zámky, prepychové hrady ani supermestá spoločnosti, obyčajná príroda je úchvatná a na to sa v súčastnosti zabúda.

Tie postavy. Krehké priateľstvá medzi klanmi, spolupráca a nekonečná vďaka lesu. Ale aj nekontrolovateľne túžiaci po
moci. Každá postava má svoj príbeh, klady aj zápory, hĺbku. Žiadne plytké osoby typu - dobrý, zlý, múdry, milý. Každý klan je odlišný, riadiaci sa inými pravidlami, pretože všetky žijú vo vlastnom svete.

Mágia a démoni. Každá rastlinka, strom, kvet má svoju dušu. Zabité zviera sa musí vyušiť do posledného chlpu. Ak nenakreslíte mŕtvemu na telo znaky smrti, jeho duše sa rozídu a stane sa z neho démon. Každý klan má svoju čarodejnicu, mága a kúzla, bylinky a odvary sú bežná súčasť života. Michelle Paverová vytvorila nádherný vzťah medzi človekom a prírodou, ktorý nás naozaj núti sa zamysieť. Je naozaj možné že ľudi žili v takomto vzťahu s rastlinami a živočíchmi. Tak potom čo robíbe my dnes? Ničíme lesy, vypúšťame chemikálie, zabíjame zvieratá (najčastejšie nepriamo), je to normálne?

Príbeh vás prekvapí aj rôznymi zvratmi, odhaľovaním tajomstiev, krásnym odkrývaním súvislostí a Torakových úloh v boji proti zlu. Pretože ani zlo nie je celkom zlé, a ničím si nemôžete byť istí.

Ehm, myslím že som sa dosť rozpísala a neviem či vám to povedalo dosť, ale každopádne odporúčam aj kvôli štýlu písania a netradičnému druhému pohľadu - pohľadu vlka.

príjemné čítanie vám praje
Snowy