November 2011

Aj blázon sa medzi bláznami cíti normálny

22. november 2011 at 20:08 | Snowy
Prišla som nato prečo mám rada zimu. Lebo v zime sú magická noc a tma samozrejme dlhšie. Prišla som nato prečo nikdy o ničom neviem, a všetkých dookola štve keďmi musia niečo vysvetľovať. Lebo som (minimálne) nahluchlá. Prišla som nato prečo sa mi zdá moje živobytie také pusté a jedotvárne.
Lebo sakra nič neskúšam.
Neskúšam písať básničky pretože si myslím že sú detinské.
Neskúšam maľovať lebo si myslím že to nedokážem.
Neobliekam si sukne lebo si myslím že v nich vyzerám blbo. (odhladnuc od faktu že u nás ani poriadnu sukňu nezoženieš)

A práve o tom to je. Skúšať, cvičiť, zlepšovať sa. Practise, practise, practise. Finish something. Napísať tú básničku aj keď je trápna. Skúšať šiť aj keď sa mi to vymyká spod kontroly. Len tak sa zlepšíme. Keď sa nebudeme báť.


Aby som sa vrátila k tej zime. Každoročne v tomto predzimnom období pociťujem niečo ako déjà vu. Ako na mňa dolieha atmosféra masívnych šálov, elegantných rukavíc, šera a čiernych nocí, jemne poletujúcich strácajúcich sa vločiek a ľadovej námrazy. Zima je jednoducho magické obdobie. Od prvej vločky až po zvyšky ihličia prilepené na koberci a sneh tratiaci sa v zemi pre mňa neprestáva byť očarujúca. Amazing.

vaša melancholická Snowy

Love, live, laught

17. november 2011 at 20:14 | Snowy |  Images and ideas
V prvom rade sa ospravedlňujem všetkým štyrom mojim čitateľom, za neaktivitu. Budem sa snažiť byť viacej aktívna tu na blogu, pretože ja sama prehliadavam svoje obľúbené blogy skoro každodenne :).

Život je zmena. Toto by si mal každý stereotypný človek dnešnej doby uvedomiť. Skúšať nové veci je niečo tak úžasné a pochopiť takých ľudí čo robia stále to isté absolútne nedokážem. Ten istý účes, oblečenie, koníčky. To vídavam už asi 2 roky na mojej paradoxne najlepšej kamarátke a nechápem. Jednoducho nechápem takýchto neoriginálnych, nekreatívnych ľudí pre ktorých je pohromou čo len si dať ostrihať vlasy. Tak si ráno namiesto mlieka dajte anglický čaj, uviažte si do vlasov mašľu a choďte tam kde ste ešte hikdy neboli :).


Máte dobrého priateľa alebo priateľku? Niekoho s kým zdieľate záujmy, tajomstvá, povahy a náladu? Nikoho kto vás podrží? V mojom prípade to nie je až tak isté. Je to proste ako na kolotoči, jedenkrát mám pocit že sa proste zo všetkým obráti na mňa a niekedy zase že o mňa nemá vôbec záujem a som jej ukradnutá. Na jednu stranu zdieľame dosť veľa spoločných záujmov, ale na druhú stranu mám pocit že so mnou vo všetkom nepodrží. A nikdy sme sa neobjali :(. Je zaujímavé keď okolo seba vidím rôzne piateľstvá ktoré akoby sa navzájom prispôsobili alebo to bola až dokonalá zhoda. Dve z jednej triedy čo zdieľajú spoločnú šialenú až nečakane vyrážajúcu dych povahu a nadanie na umenie. dve bývajúce na jednej ulici, chodiace do jednej školy a majúce skoro rovnaké koníčky.
Niekedy mám pocit že mám na všetko smolu.

Keď už o mojom živote, prečítala som svoju prvú originálne anglickú knihu a videla 500 dní so Summer. Nuž tak si tu žijem s mojimi myšlienkamli, s vedomím že som začala nenávidieť školu, s kopu liekou na akné ktoré potom anulujem tým že sa nacpem čokoládou, návalmi smútku a ľuďmi ktorí sú mi tak blízky a zároveň neznámi.

Snowy