Ked sa píše.. alebo Aréna

8. october 2011 at 12:44 | Snowy |  Written
Tento príbeh mala byť pôvodne 50-slovná momentka ale nejako som sa rozpísala a tu ho máte:

• • •

Sledovala protivníka. Jej tmavé oči naňho hľadeli pohľadom plným výčitiek. Moment prekvapenia, Tharra, jediná nádej. Prerývane dýchala a každý zvuk jej udieral do hlavy ako tisíc gongov. Ak dáš najavo slabosť, zničia ťa, sú ako šelmy. Oprela sa o rukoväť meča zaliateho krvou a so vzdorom v tvári vstala. Vypľula krv. Už len jeden. Nedokázala tomu uveriť. Ako nočná mora, až príliš skutočná.

Dievčatko plakalo. ,,Nie! Prečo, prečo jej to robia?" vrieskala, no zborové burácanie ju prehlušilo. Chcela utiecť, nevidieť to, nepočuť dav, necítiť. Svetlé vlasy sa jej lepili k uslzenej tvári. Zdvihla pohľad plný odporu k povzbudzujúcej matke, a potom na pódium. Tmavá postava vstávala. Jej meč sa zaleskol ako oči dievčatka.

Prudko sa vrhla vpred. Hruď jej prebodla bolesť a klesla na zem. Rozlievala sa jej po tele a zožierala ju zvnútra. Nad ňou za zalesklo brnenie a spomenula si na svoju koženú vestu. Keby ti dali poriadnu výzbroj, trvalo by to dlho. Musia ťa poraziť ľahko, dokázať moc. Zahľadela sa na dav, na tie prázdne tváre, nechápavé bábky. Hľadala znak ľútosti alebo vzdoru. Nič. Časy sa zmenili, drahá. Rovnocennosť pohlaví má aj nevýhody. Pripravoval sa na poslednú ranu. Tvárou k davu si vychutnával víťazstvo. Dievčatko v červených šatách si zakrývalo oči. Vstávala. Pyšný úsmev mu zamrzol keď sa otočil k jej meču. Moment prekvapenia, drahý. Čepeľ sa vynorila z jeho chrbta a dav v sekunde zmĺkol. Vytiahla ju a červená krv sa na slnku rozžiarila. Padla. Svet sa rozkrútil. Dievčatko sa predieralo telami. Vznášala sa. Vybehlo k nej. Letela preč z reality, do krajšieho sveta. Vynášal ju plavovlasý anjel.
• • •

No, je to pomerne obyčajné, náladové (asi si uvedomujete akú som vtedy mala náladu :)) a bezmyšlienkovité, ale nech. Rada by som vaše ohlasy.

(už opäť optimistická) Snowy
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Coco Coco | Web | 9. october 2011 at 13:35 | React

Až se divím, jak takového odpůrce bojových scén, zbraní a krve jako jsem já dokáže uchvátit jedna "původně 50-slovná memontka". Jestli je tohle "poměrně obyčejné", chci vidět tvůj vrchol tvorby :D.

2 Sourire :) Sourire :) | Web | 11. october 2011 at 0:22 | React

súhlasím s Coco, toto nie je obyčajné! je to skvelé! neskutočne pútavé, máš neskutočný cit pre detail, krásne opisuješ prostredie, náladu, pocity a jednoducho som to začala čítať a ani som si neuvedomila a už som bola na konci..a čakám na nejaké pokračovania ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement