October 2011

Little colour points in the black...

25. october 2011 at 9:25 | Snowy |  Images and ideas
Mestá sú úžasné. Krásne, čarovné miesta.

Prechádzky v parkoch medzi červeným lístím, zašité antikvariáty a knihkupectvá, kaviarne a rôzne obchody. Hovorím samozrejme len o tých malých, ale aj tie sú pre mňa ľudovo povedané dedinčanku iný svet. Čo sa toho týka mestá delím na také tie towns, malé mestečká, so starými budovami, malinkími mámestiami a pokľudnou atmosférou pokojom. Tie tie sú ešte v pomyslenej oblasti kam siha moje vedomie. Potom city, rušnejšie, veľkolepejšie a zmodernizovanejšie mestá s kopou nákupných stredísk a obrovských kníhkupectiev *zasnene klipká očami priblblo sa usmieva*. Tie už v pár miestach presahujú moje vedomie, niektorým veciam nedokážem uveriť ale v podstate nimi nie som až taká udivená. No a potom sú capitals, metropoly, megamestá svetového významu , siahajúce kilometre za hranice môjho rozhľadu a skúseností. Zjednodušene, poviem vám na rovinu, dojdem do Paríža či Londýna a odpadnem (možno málinko zveličené, ale nie zas až tak moc).


Veci ktoré tak strašne milujem na mestách:

Magické parky - miesta plné prírody, čarovný únik z uponáhľaných miest a pokoj:


Uličky a ulice - rušné hlavné autostrády aj tie uzučké ukličky plné obchodíkov od výmyslu sveta:


Kníhkupectvá - staré antikvariáty s komornou atmosférou v ktorých zamŕza čas, orginálne vymyslené aj obrovské poschodové, plné najnovších bestsellerov:


Osobitosť - každé mesto je jedinečné, čo sa tohto týka dediny sa príliš nelíšia:

Snowy


Voda a víno

23. october 2011 at 20:53 | Snowy |  Written
Dve, už konečne 50-slovné príbehy:

Temnota (Voda)

Rozbehla sa oproti vetru. Tenké šaty na nej lietali. Bežala k vode, nevšímajúc si vzdialené hlasy. Zdvihla skalu. Bola okrúhla a hladká. S pleskotom dopadla na hladinu a stratila sa v temnote. Volala ju k sebe. Chladná voda jej vplazila k členkom a svet sa uzavrel. Len tma. A ona.

Drahý (Víno)

Dva poháre krvavočerveného vína. Otočila sa, oprela sa o stôl a zhlboka sa nadýchla. Jemný štrngot. Otočila sa späť a pokojne si ho premerala. ,,Na zdravie?" odpila si. On tiež. Žiadne slovo. ,,Zbytočná námaha, drahý, bol v oboch," klesla mu do náručia. Oči sa mu naplnili nehou. Nahradila ju smrť.

vaša vražedná Snowy

Fotím... alebo pár obrázkov jesene

15. october 2011 at 14:00 | Snowy
Nuž, jeseň nám pokračuje, zozimieva sa (a to teda poriadne) zkracujú sa noci a červené lístie už opadáva. Niekoľko fotiek na tému jeseň a aj niečo navyše.


Predposledná fotka je dosť nekvalitná, ale takto to dopadne keď stojac na stole fotíte miznúci mesiac cez okno :) + EDIT: o pol šiestej ráno v polostave námesačnosti.

teplo sa oblečte,
Snowy

Ked sa píše.. alebo Aréna

8. october 2011 at 12:44 | Snowy |  Written
Tento príbeh mala byť pôvodne 50-slovná momentka ale nejako som sa rozpísala a tu ho máte:

• • •

Sledovala protivníka. Jej tmavé oči naňho hľadeli pohľadom plným výčitiek. Moment prekvapenia, Tharra, jediná nádej. Prerývane dýchala a každý zvuk jej udieral do hlavy ako tisíc gongov. Ak dáš najavo slabosť, zničia ťa, sú ako šelmy. Oprela sa o rukoväť meča zaliateho krvou a so vzdorom v tvári vstala. Vypľula krv. Už len jeden. Nedokázala tomu uveriť. Ako nočná mora, až príliš skutočná.

Dievčatko plakalo. ,,Nie! Prečo, prečo jej to robia?" vrieskala, no zborové burácanie ju prehlušilo. Chcela utiecť, nevidieť to, nepočuť dav, necítiť. Svetlé vlasy sa jej lepili k uslzenej tvári. Zdvihla pohľad plný odporu k povzbudzujúcej matke, a potom na pódium. Tmavá postava vstávala. Jej meč sa zaleskol ako oči dievčatka.

Prudko sa vrhla vpred. Hruď jej prebodla bolesť a klesla na zem. Rozlievala sa jej po tele a zožierala ju zvnútra. Nad ňou za zalesklo brnenie a spomenula si na svoju koženú vestu. Keby ti dali poriadnu výzbroj, trvalo by to dlho. Musia ťa poraziť ľahko, dokázať moc. Zahľadela sa na dav, na tie prázdne tváre, nechápavé bábky. Hľadala znak ľútosti alebo vzdoru. Nič. Časy sa zmenili, drahá. Rovnocennosť pohlaví má aj nevýhody. Pripravoval sa na poslednú ranu. Tvárou k davu si vychutnával víťazstvo. Dievčatko v červených šatách si zakrývalo oči. Vstávala. Pyšný úsmev mu zamrzol keď sa otočil k jej meču. Moment prekvapenia, drahý. Čepeľ sa vynorila z jeho chrbta a dav v sekunde zmĺkol. Vytiahla ju a červená krv sa na slnku rozžiarila. Padla. Svet sa rozkrútil. Dievčatko sa predieralo telami. Vznášala sa. Vybehlo k nej. Letela preč z reality, do krajšieho sveta. Vynášal ju plavovlasý anjel.
• • •

No, je to pomerne obyčajné, náladové (asi si uvedomujete akú som vtedy mala náladu :)) a bezmyšlienkovité, ale nech. Rada by som vaše ohlasy.

(už opäť optimistická) Snowy

Ak zostanem

4. october 2011 at 15:50 | Snowy |  Read
Jeseň nám krásne pokračuje, teplo neprestáva (bohužiaľ), a všade je červená a oranžová. Recenzia na zimnú knihu čítanú v lete.

Na túto nenápadnú, malú knižku som narazila náhodou na začiatku leta keď ju k nákupu ponúkali za desať centov. No, kto by nezobral. A nesklamala.

Sedemnásť ročná Mia má všetko čo si priala a celý život pred sebou. Jej budúcnosť sa môže uberať mnohými cestami. Avšak po autohavárii s, keď sú jej mama a otec namieste mŕtvi a ona sa ocitá v nemocnici so schopnosťou odchádzať zo svojho tela, má pred sebou len jednu otázku : Zostanem?

V prvom rade si treba uvedomiť že príbeh od Gayle Forman je jeden z tých ktoré používajú vonkajšie udalosti ako kulisu na zobrazenie niečoho hlbšieho a filozofickejšieho. Preto tento príbeh nie je zombie príbeh z paranormálneho sveta. To čo ho robí tak výnimočným je atmosféra, myšlienka, pretože Ak zostanem je nádherným príbehom o láske, priateľstve, rodine a o tom že každý sa musí raz rozhodnúť.

Príbeh je rozdelený na dve časti. Prvá zobrazuje prítomnosť, Miine potulky po nemocnici , sledovanie príbuzných ktorí sa zišli aby jej boli na blízku keby sa prebudila z kómy. Druhá predstavuje minulosť, nesmelé začiatky jej lásky, prvý hudobný tábor, príbehy a príhody s rodinou a priateľmi. Gayle Forman píše ľahkým a sviežim štýlom z pohľadu Mie v prítomnom čase. Na príbehu sa mi ďalej páčila realistickosť - skutočné problémy, nepresladená láska, postavy ktoré nie sú ako zo šablóny, ehm, pretože poznám také tie príbehy jeden pohľad = och, sme si súdení, alebo - panebože, krajina X je v ohrození a ja jediný ju dokážem zachrániť alebo kamárátka gothička a kamarát gay :).

Túto knihu jednoznačne doporučujem. Nádherný príbeh ktorý chytí za srdce, predovšetkým určený dievčatám a ženám. Táto malá knihy v sebe skrýva veľa.